Ak niekto preukázateľne uzatvorí kúpnu zmluvu v rozpore so zákonom, táto by asi mala byť pri jej hodnotení považovaná za absolútne neplatný právny úkon, keďže v takomto prípade jej absolútna neplatnosť vyplýva už priamo zo zákona. A nijako pri tom nevadí, že pre niektoré ďalšie úkony (napr. v katastri nehnuteľností) sa vyžaduje, aby ju za absolútne neplatnú vyhlásil aj súd.
Ak je kúpna zmluva č. 04880450970 ako právny úkon absolútne neplatná, asi by mal vo veci platiť taký právny stav, ktorý platil ešte pred uzatvorením takejto spornej kúpnej zmluvy. Veď takáto „zmluva“ právne akoby ani neexistovala a k žiadnej zmene tak vlastne neprišlo.
Ak bol predmetom absolútne neplatnej kúpnej zmluvy lukratívny pozemok na bratislavskom Bôriku, asi je možné tento považovať za stále riadne a zákonne nepredaný. A zodpovednosť zaň tak dodnes nesie povinná osoba, ktorá sa oň mala starať už pred jeho pochybným predajom ako riadny hospodár a teda efektívne a so ziskom. Takáto povinnosť vyplýva každej povinnej osobe taktiež zo zákona a s ohľadom na okolnosti je aktuálna aj v dnešných dňoch.
Tou povinnou osobou k dotknutému pozemku parc. č. 2185/3 je tak dodnes asi Hlavné mesto SR Bratislava, pričom tento pozemok je dnes pre povinnú osobu od roku 1992 len cudzím majetkom.
Porušením povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok je taká situácia, kedy povinná osoba nenakladá s pozemkom so starostlivosťou riadneho hospodára (hoci zo zákona tak robiť musí) a prevádza ho resp. previedla ho do vlastníctva iného. Pritom presne to povinná osoba v súvislosti s pozemkom parc. č. 2185/3 urobila vediac, že pozemok predávať nesmie. Vedome tak konala protiprávne. A niekto aj s podvodným úmyslom zabezpečiť sebe či inému prospech.
Ak však niekto porušuje povinnosť pri správe cudzieho majetku, asi pácha trestný čin.
Ak ale niekto porušuje svoju povinnosť pri správe cudzieho majetku a asi pri tom pácha aj zločin a nikto vo veci účinne nekoná v snahe odstrániť túto celkom zrejmú nezákonnosť v konaní hlavného mesta či zastaviť nehospodárne nakladanie s majetkom bratislavskej samosprávy (pre ňu zatiaľ cudzím, má ho však v zákonnej správe), zjavne ten niekto stojí nad zákonom!
Žiaľ, „do piesku strčil hlavu“ okrem iných pštrosov aj Najvyšší kontrolný úrad SR. Ako je ale možné, že nikto nie je za takéto protiprávne konanie zodpovedný? Ako je možné, že niekto zabezpečuje neoprávnený prospech sebe či inému a niekto sa celé roky neoprávnene obohacuje na úkor občanov Bratislavy a vedenie hlavného mesta na čele s primátorom Vallom je celkom ticho?
Keďže ale práve uplynul už celý rok (!) odvtedy, ako som ako občan prvýkrát listom informoval primátora Valla o 22-ročnom nezákonnom a tiež nehospodárnom konaní hlavného mesta v nadväznosti na absolútne neplatnú kúpnu zmluvu z roku 1997, neostáva mi nič iné, ako sa pána primátora verejne opýtať, prečo zakrýva zločin páchaný na pôde hlavného mesta (t.j. porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku) miesto jeho hlasného pranierovania a čo ho k tomu vlastne vedie. A vyzvať ho k bezodkladnej a aj účinnej náprave! Pretože rozumný a zmysluplný dôvod pre takéto konanie asi existovať nemôže.
Čo je teda tým skutočným dôvodom, že hlavné mesto miesto okamžitej a účinnej snahy o nápravu radšej vedome koná protiprávne, ostáva naďalej pasívnym a dobrovoľne sa vzdáva cca 1 či 2 miliónov eur? Je to obava pred zodpovednosťou, je to sudkyňa ako „spoluvlastníčka“ pozemku či je to niečo celkom iné? Veď na ten jeden milión má hlavné mesto zákonný nárok a ešte stále môže získať zákonný nárok aj na ten druhý milión!
