A preto treba neustále a neúnavne opakovať, že Hlavné mesto SR Bratislava pred istým časom s plným vedomím o situácii uzavrelo v rozpore so zákonom kúpnu zmluvu, ktorou predalo lukratívny pozemok, i keď tak urobiť nesmelo. Táto kúpna zmluva je preto zo zákona automaticky ako právny úkon absolútne neplatná a nazerá sa na ňu, ako keby ani nebola! Právne tak fakticky neexistuje. Pritom pri absolútne neplatnom právnom úkone je každé plnenie bezdôvodným obohatením, ktoré je nutné vrátiť tomu, od koho bolo nezákonne získané. Má to svoju logiku. Veď z bezprávia nemôže nikdy vzniknúť právo! Ani v katastri. Že spomínaná kúpna zmluva je absolútne neplatná, okrem iných dokonca prehlásil vo svojom písomnom stanovisku aj primátor Nesrovnal.
Prakticky od uzavretia absolútne neplatnej kúpnej zmluvy však Hlavné mesto SR Bratislava ostalo zámerne nečinné a neurobilo žiadne účinné kroky k zabezpečeniu zákonnosti a teda k reálnej náprave či k zamedzeniu vzniku ďalších škôd. Ani len k dosiahnutiu vlastníckeho práva aj v katastri nehnuteľností! Hoci zo zákona je Hlavné mesto SR Bratislava k dotknutému pozemku v pozícii povinnej osoby a musí sa o tento pozemok dodnes starať starostlivosťou riadneho hospodára, celkom vedome neurobilo nič. Tým ale naďalej zabezpečuje neoprávnený prospech sebe či inému.
Napriek vyššie uvedenému stanovisku primátora sa ale Hlavné mesto SR Bratislava aj dnes správa tak, ako keby tá zo zákona absolútne neplatná kúpna zmluva stále riadne platila! A radšej účelovo nadraďuje nad zákon vôľu zmluvných strán. Má to byť snaha aj naďalej zachovať pre niekoho nezákonne a teda neoprávnene získanú výhodu či prospech? Lebo to bezdôvodné obohatenie môže mať v tomto prípade aj podobu hlavným mestom dlhé roky neinkasovaného nájomného za užívanie dotknutého pozemku. Keďže ten je stále v zákonnej starostlivosti Hlavného mesta SR Bratislavy, tohto nájomného sa malo hlavné mesto dávno dožadovať. A vôbec, prečo to nájomné vlastne nikomu nechýba?
Je tu aj ďalšia zaujímavá otázka. Čo môže byť dôvodom nečinnosti hlavného mesta pri náprave v danej veci? Je to obava zástupcov hlavného mesta pred zodpovednosťou za ich pochybenie alebo fakt, že zmluvným partnerom hlavného mesta je v tomto prípade aj sudkyňa okresného súdu?
Na jednej strane tu tak máme zákon hovoriaci o tom, že ak je kúpna zmluva uzatvorená v rozpore so zákonom, stáva sa automaticky ako právny úkon absolútne neplatnou a právne prestáva existovať! A na druhej strane máme iba vôľu „zmluvných“ strán, ktoré svoju kúpnu zmluvu preukázateľne uzavreli v rozpore so zákonom, pričom uzatvoreniu tej inkriminovanej kúpnej zmluvy dokonca predchádzali podozrivé okolnosti, nesúce indície aj o možnom nekalom konaní niekoho z bratislavského magistrátu!
Čo by teda malo mať v tomto prípade prednosť? Dikcia zákona či povinnosť z neho plynúca alebo vôľa zmluvných strán, ktoré fakticky svoju kúpnu zmluvu ani neuzatvorili platným a zákonným spôsobom? Rozlúsknuť tento celé roky otvorený problém by už konečne mohli orgány prokuratúry. Verím, že sa tak v krátkom čase aj stane.
