Takou povinnou osobou je aj Hlavné mesto SR Bratislava, ktoré má až do určenia oprávnenej osoby zákonom uloženú povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok! A tým je v tomto prípade pozemok na bratislavskom Bôriku s plochou skoro 1.000 m2.
Pod cudzím majetkom sa na účely trestného práva rozumie vec, ktorú páchateľ nemá vo vlastníctve, no nakladá s ňou spôsobom tomu príznačným, čiže tak ako keby bol jej vlastníkom.
Hlavné mesto SR Bratislava je pritom tou povinnou osobou ešte aj dnes! A preto musí zo zákona s daným pozemkom nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a teda efektívne a so ziskom aj v týchto dňoch. Ak tak nerobí (a mesto tak preukázateľne nerobí), asi porušuje svoju povinnosť pri správe cudzieho majetku! Lenže takéto konanie sa považuje za obzvlášť závažný zločin.
Ale Hlavné mesto SR Bratislava, hoci je neustále a bez prerušenia v pozícii tej povinnej osoby so zákonnými povinnosťami už celé dlhé roky, umožnilo svojou nezodpovednosťou okrem iného dokonca previesť dotknutý pozemok resp. jeho časť do vlastníctva iného. A tú zákonom priamo vyžadovanú starostlivosť riadneho hospodára fakticky ignoruje či dokonca odmieta vykonávať.
Povestnou čerešničku na torte je potom skutočnosť, že Hlavné mesto SR Bratislava už celé roky za užívanie tohto lukratívneho pozemku ani nechce a ani nepýta od jeho „užívateľov“ absolútne žiadne nájomné! Niekto tak svojvoľne a celkom cielene poškodzuje mesto Bratislavu a jeho obyvateľov, pričom výška takejto škody dnes môže značne presahovať sumu 500 tisíc eur!
To je vari takáto suma pre primátora, mestských poslancov alebo kontrolné či iné orgány naozaj až tak nezaujímavá?
A to všetko za situácie, keď títo „užívatelia“ nemajú k dotknutému pozemku žiadny platný právny vzťah (nikdy im totiž ani len nevznikol) a nemajú dokonca ani platný právny titul na akékoľvek užívanie dotknutého pozemku či na akékoľvek nakladanie s ním!
A hoci zákon zakazuje až do určenie oprávnenej osoby každému nedovolene nakladať s dotknutým pozemkom (ten je totiž stále predmetom ešte neskončeného reštitučného konania) a prevádzať ho resp. jeho časť do vlastníctva iného, naposledy sa tak dosť pokútne stalo v katastri nehnuteľností celkom nedávno - v roku 2014. Opakovane pripomínam, že Hlavné mesto SR Bratislava je stále k dotknutému pozemku povinnou osobou, ktorá s ním musí zo zákona nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a podobné nedovolené manipulácie či viditeľne nehospodárne nakladanie s týmto pozemkom nemalo nikdy ani len pripustiť.
Z vyššie uvedeného je tak jasné, že niekto tu koná celkom svojvoľne, arogantne a nemorálne, hoci pritom či priamo tým hrubo a zjavne vedome porušuje zákon! A sme pri podstate veci! Lebo teraz ani tak nejde o to, že Hlavné mesto SR Bratislava predalo v minulosti dotknutý pozemok len po predchádzajúcom podvode (inak sa to totiž nazvať nedá) na bratislavskom magistráte jednému z vtedajších mestských poslancov (a jeho manželke, dnes sudkyni okresného súdu) v rozpore so zákonom a naviac nevýhodne (samozrejme pre mesto). Nejde tak teraz ani o to, že kúpna zmluva medzi Hlavným mestom SR Bratislavou a spomínanými manželmi je preto preukázateľne ako právny úkon absolútne neplatná so všetkými súvislosťami a hľadí sa na ňu ako keby ani nebola, pričom každé plnenie z takéhoto absolútne neplatného právneho úkonu je bezdôvodným obohatením, ktoré malo byť už dávno odovzdané tomu, od koho bolo nezákonne získané.
Veľkým problémom totiž je, že Hlavné mesto SR Bratislava úplne cielene odmieta ešte aj dnes bezodkladne uviesť celú vec do úplného súladu so zákonom! Hoci nekoná ako povinná osoba, hoci tým asi porušuje povinnosť pri správe cudzieho majetku, hoci sa tým bezdôvodne obohacuje, hoci tým asi kryje páchateľa možného trestného činu, hoci tým umožňuje či spôsobuje len ďalší nárast škody pre mesto tou svojou zámernou pasivitou a neochotou vymáhať nájomné za užívanie dotknutého pozemku za predchádzajúce obdobie alebo neochotou uzatvoriť riadnu nájomnú zmluvu s nájomným v trhovej výške na obdobie do právoplatného určenia oprávnenej osoby.
Iným veľkým problémom je, že hoci tu ide o dôvodné podozrenie na nehospodárne nakladania s majetkom bratislavskej samosprávy, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky alibisticky a aj nezodpovedne fakticky odmietol jasne a jednoznačne sa vyjadriť o tom, či Hlavné mesto SR Bratislava nakladá s majetkom (zvereným mu do starostlivosti zákonom) hospodárne alebo či s ním nakladá nehospodárne. Žiaľ, nie je jedinou inštitúciou, ktorá sa vyhýba alebo možno aj bojí konštatovať reálny stav v tejto veci a ukázať prstom na zodpovedných.
Možno najväčším problémom ale je, že o všetkých základných skutočnostiach a faktoch z tejto kauzy vie už dávno i polícia a aj orgány prokuratúry. A tak asi vedia aj to, že Hlavné mesto SR Bratislava tou povinnou osobou naozaj je, avšak svoje zákonné povinnosti plniť dlhodobo odmieta. Čím teda zrejme porušuje svoju povinnosť pri správe cudzieho majetku. V tejto súvislosti spomeniem jeden svojrázny záver vyšetrovateľa, podľa ktorého „...posudzovanie skutku opísaného vo výrokovej vete tohto uznesenia ako trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku by bolo v súčasnosti neúčelné, nakoľko už uplynula jeho premlčacia doba a teda nie je možné ohľadom tohto skutku vykonať trestné konanie“.
Podľa úvahy či konštatovania vyšetrovateľa je porušením povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok situácia, kedy povinná osoba nenakladá s majetkom so starostlivosťou riadneho hospodára (hoci zo zákona tak robiť musí) a prevádza ho resp. previedla ho do vlastníctva iného. Presne takýto skutok sa tu stal resp. stále sa deje či stále prebieha s dotknutým pozemkom. V tomto konkrétnom prípade ale podľa vyšetrovateľa trestnosť tohto skúmaného činu vraj zanikla uplynutím premlčacej doby. Mám za to, že tu sa vyšetrovateľ zásadne mýli, nakoľko nešlo a nejde o jednorázový čin, ktorý nastal dňa 15.10.1997 podpisom kúpnej zmluvy či prevedením pozemku do vlastníctva iného a ktorý by tak tým bol aj hneď dokonaný!
Má takáto úvaha vyšetrovateľa snáď znamenať, že ak páchateľ trestného činu ustojí svoj čin prvých 3 či 5 rokov bez postihu, tak už môže pokračovať v páchaní toho istého trestného činu nepretržite a bez akéhokoľvek jeho prerušenia ďalej a môže ho už potom páchať slobodne, beztrestne a dokonca nebodaj až donekonečna? To hádam nie?
Ja to preto vidím tak, že ak čin nebol ešte ani dodnes dokonaný a je neznámym páchateľom celkom vedome páchaný od roku 1997 bez prerušenia ešte aj dnes, asi ťažko je možné s ohľadom na nepretržité vedomé ignorovanie resp. neplnenie zákonnej povinnosti Hlavného mesta SR Bratislavy (starať sa o dotknutý pozemok ako riadny hospodár) na niečo také uplatniť premlčaciu dobu. Zodpovední predstavitelia mesta sa totiž ako riadny hospodár nesprávajú k dotknutému pozemku doteraz. Naviac stále platí, že právo domáhať sa vyslovenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa zo zákona nepremlčuje. Nikto kompetentný sa tu ale toho práva doteraz nedomáhal a nesnaží sa o to ani dnes!
"Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Je povinná vo verejnom záujme vykonávať opatrenia na predchádzanie porušovania zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti a na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie.“ Máte pocit, že to prokuratúra robí aj v tomto prípade? Ja nie!
Hoci vyššie uvedená nezákonná situácia na pôde „mesta“ pretrváva už celé desaťročia, nikto kompetentný dodnes účinne nezakročil so záujmom odstrániť nezákonnosť a celú túto vec uviesť bezodkladne do súladu so zákonom! Každý len strká hlavu do piesku a tvári sa, ako keby sa nič nestalo. Alebo ako keby sa ho to nijako netýkalo. Ide však pritom o vec verejnú!
Jedno malé pozitívum sa ale predsa len udialo v pondelok 20. novembra v Mestskom zastupiteľstve hlavného mesta SR Bratislavy, keď mestskí poslanci celkom jednoznačne (27 hlasov bolo za) prelomili nezmyselné a iba účelové veto primátora Nesrovnala a opakovane zrušili už od počiatku nezákonné, nevykonateľné a pre mesto nevýhodné uznesenie č. 600/1997! Podotýkam, že ak sa aj pri hlasovaní niekto z poslancov zdržal hlasovania (5 poslancov), proti nebol vôbec nikto!
Týmto aktom tak bolo mestským zastupiteľstvom nespochybniteľne potvrdené nielen stále aktuálne právne postavenie Hlavného mesta SR Bratislavy ako povinnej osoby s celkom jasnými zákonnými povinnosťami k dotknutému pozemku (ktoré ale primátor svojvoľne a bez riadneho odôvodnenia odmieta plniť), ale bol tým daný aj zreteľný signál pre primátora, že ďalej už sabotovať snahu o uvedenie veci do úplného súladu so zákonom nemôže a ani nesmie! Spomínaný nezákonný stav na pôde Hlavného mesta SR Bratislavy totiž pretrváva už neskutočných 20 rokov! Je preto naozaj najvyšší čas začať hovoriť aj o tom, či takéto konanie primátora nie je v rozpore s verejným záujmom.
A prečo to tu všetko uvádzam a naviac tak rozsiahlym spôsobom? Nuž preto, lebo hoci ide o vec verejnú, akosi takéto „drobnosti“ nikoho netrápia. Kauza je nezaujímavá pre médiá inokedy v podobných veciach burcujúce občanov. A zatiaľ je nezaujímavá i pre politikov inokedy v podobných veciach burcujúcich občanov. Okrem nedávneho malého prebudenia mestských poslancov je však kauza málo zaujímavá asi aj pre nich. Veď ide „iba“ o zákonnosť a hospodárnosť v konaní mesta a jeho predstaviteľov či o nemalé finančné prostriedky, ktoré malo mať Hlavné mesto SR Bratislava už dávno na svojom účte, avšak ich tam nemá. Účinná snaha o razantnú a rýchlu nápravu však stále chýba!
Keďže sa ale blížia voľby do orgánov samosprávy obcí, bolo by správne ešte pred nimi si dôkladne vyjasniť priority a nároky kladené na mestských poslancov a predovšetkým na primátora. Zrejme jedným zo základných požiadaviek by mohlo byť, aby títo za každých okolností dbali predovšetkým na zákonnosť a hospodárnosť v konaní Hlavného mesta SR Bratislavy. Samozrejme, nestačia iba slovné deklarácie, falošné sľuby do budúcnosti či dokonca zavádzajúce vyjadrenia, dôležité musia byť konkrétne výsledky a konkrétne činy v danom okamihu. Je tak preto vhodné s prihliadnutím na vyššie uvedenú kauzu Hlavného mesta SR Bratislavy čo najskôr si zodpovedať vážnu otázku - do akej miery spĺňajú takéto elementárne kritéria súčasní mestskí poslanci a hlavne súčasný primátor? A oplatí sa ich voliť aj nabudúce?
Verejnosti by zase niekto mal konečne zmysluplne vysvetliť, prečo môže Hlavné mesto SR Bratislava a jej primátor v danej veci konať v rozpore so zákonom tak arogantne a bez akýchkoľvek zábran už dlhé roky bez toho, aby to niekomu vážnejšie vadilo a rovnako bez toho, aby tomu niekto kompetentný už dávno aj účinne zabránil?
A verejnosti by tiež niekto mohol presne vysvetliť aj to, ako môže byť trestný čin, ktorý je páchaný nepretržite celé roky a dokonaný nebol ešte ani dnes, považovaný za premlčaný!
S plnou vážnosťou teda kladiem kompetentným otázku – stal sa na bratislavskom magistráte zločin?
