Kam zmizlo 600 tisíc eur?

Autor: Ivan Hitka | 15.2.2016 o 8:00 | (upravené 16.2.2016 o 10:07) Karma článku: 4,78 | Prečítané:  1399x

Asi takáto obrovská suma (ide o viac ako 18 miliónov Sk!) mohla byť na účte Hlavného mesta SR Bratislavy len za posledných 10 rokov, keby sa predstavitelia mesta striktne a korektne riadili dikciou na Slovensku platných zákonov.

Hlavné mesto SR Bratislava totiž uzatvorilo kúpnu zmluvu č. 048804509700, ktorou v rozpore so zákonom "predalo" lukratívny pozemok na bratislavskom Bôriku. Urobilo tak už pred rokmi, hoci vedelo, že tak urobiť nesmie. A predávať tento pozemok nesmie ešte ani dnes. V skutočnosti však mesto ostáva pri náprave nezákonného stavu celkom nečinné už dokonca 19. rok! Svojou nečinnosťou pritom ale umožňuje vznik značnej škody.

S uvedeným totiž súvisí pár faktov. Predmetná kúpna zmluva je preukázateľne ako právny úkon absolútne neplatná a hľadí sa na ňu, ako keby nikdy nebola! Absolútna neplatnosť takéhoto právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Následkov neplatnosti absolútne neplatnej kúpnej zmluvy sa nemusí dovolávať žiadny z účastníkov konania a podľa súdnej praxe sa absolútne neplatný právny úkon ani nevyhlasuje. A plnenie pri absolútne neplatnom právnom úkone je bezdôvodným obohatením, ktoré je nutné bezodkladne odovzdať tomu, od koho bolo získané.

Prakticky skoro totožné citácie uviedol vo svojom písomnom právnom stanovisku aj primátor Nesrovnal, aj vedúci oddelenia legislatívno-právneho na bratislavskom magistráte. Netreba teda zrejme o správnosti vyššie uvedených skutočností pochybovať.

S ohľadom na absolútne neplatnú kúpnu zmluvu je potom relevantný právny stav v danej veci presne taký, aký bol pred uzatvorením tejto pochybnej kúpnej zmluvy. Hlavné mesto SR Bratislava je tak k pozemku stále v pozícii povinnej osoby a medzi jeho zákonom určené povinnosti povinnej osoby patrí aj povinnosť starať sa o dotknutý pozemok starostlivosťou riadneho hospodára. Mesto musí takto konať aj preto, lebo ešte ani do dnešného dňa nebola právoplatne určená oprávnená osoba pre daný pozemok (t.j. reálny vlastník pozemku). Ak ale niekto zákonom určenú povinnosť porušuje, nastáva konanie v rozpore s platným právom, t.j. § 237 Trestného zákona. V tomto prípade s ohľadom na známe skutočnosti môže svoju povinnosť porušovať práve Hlavné mesto SR Bratislava.

Z uvedeného vyplýva, že Hlavnému mestu SR Bratislave určuje zákon konkrétne správcovské povinnosti, ktoré však ono úmyselne a cielene porušuje. A z neznámeho dôvodu už roky ponecháva dotknutý pozemok v užívaní súkromných osôb bez akéhokoľvek zmluvného vzťahu, bez riadnej dohody, bez súhlasu Mestského zastupiteľstva a najmä celkom zadarmo! Hoci mestu a jeho obyvateľom tým asi vzniká značná škoda. Že najlepším riešením danej situácie bolo uzatvorenie nájomnej zmluvy, je pritom mestu dávno známe.

Takže Hlavné mesto SR Bratislava má povinnosť opatrovať alebo spravovať tento pozemok a je povinné starať sa oň a tiež s ním nakladať v zmysle ustanovených povinností. Ak potom mesto svojím konaním zapríčinilo napríklad nedosiahnutie zisku, ktorý by dosiahnutý bol, ak by si mesto plnilo svoje povinnosti, vzniká škodlivý následok. Čiže škoda na majetku. Nie je ani podstatné, či sa niekto obohatil, alebo nie. Mesto pritom mohlo svoju povinnosť porušiť nielen aktívnym konaním, ale aj nekonaním a teda svojou nečinnosťou. Ak potom predstavitelia mesta vedia o všetkých skutočnostiach, ale aj o všetkých podstatných súvislostiach, ťažko je asi možné tvrdiť, že nešlo o úmyselné konanie, resp. o úmyselnú nečinnosť vo veci. Z vyššie uvedeného je tak dosť zrejmé, že škoda z titulu mestom nijako nevyžadovaného nájomného (hoci s ohľadom na minulý aj súčasný právny stav mesto má oprávnený nárok a aj dôvod ho vyžadovať) vzniká práve kvôli tomu, že niekto kompetentný porušil svoju povinnosť a radšej ostáva nečinný.

Že ale vôbec nejde iba o nejaké nedopatrenie alebo omyl, dokazuje aj nedávny, magistrátnymi úradníkmi pripravený informačný materiál, ktorý obsahuje dokonca akoby priamy návod na pochybné konanie mesta a snahu o nezákonné ponechanie dotknutého pozemku neoprávneným osobám. Vedenie mesta, ktorého primátorom je pán Nesrovnal, tým dokonca nabáda poslancov, aby takýto pochybný zámer mesta odobrili a bez akejkoľvek primeranej náhrady sa jednoducho iba vzdali vysoko hodnotného majetku v prospech niekoho, kto by inak musel za dotknutý pozemok zaplatiť jeho dnes vôbec nie nízku trhovú cenu. Dôvod tohto „manažérskeho“ prístupu pozná asi iba pán Nesrovnal.

Celkom určite by tak mal každý primátorovi Bratislavy položiť otázku, kde je aspoň tých spomínaných 600 tisíc eur, ak dnes nie sú aj jeho vinou na účte mesta?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?